Titanic
Zaťial sme eště nad vodou, plavíme sa z dobrou náladou
na lodi čo sa volá Zem, je to ako hrozný sen.
Hlavní členovia posádky zvyšujú rýchlošt, obrátky,
kurz je nemenný, stále vpred, do záhuby sa ženie svet.

Na lodi je však veselo, plno radosti,
nik nevidí dôvod robiť si starosti.
Stroje šlapú na doraz, ľudstvo sa zbláznilo,
je to súboj s prírodou na smrť a na život.

Tak čo čumíš jak debil, no čo sa pozeráš,
nehádž do kamery úsmevy.
Stiahni si už kurva brzdu je najvyšší čas,
nežiješ iba sám na zemi...

Ženieme sa do prístavu, žiaden happy end nebude,
pošlapali sme zástavu nášho vztahu k prírode.
Skúsme rýchlo precitnúť, veď ten prístav to je smrť,
iba hrôza, bolesť, krik, skončíme jak Titanic!

Potom bude neskoro prosiť sa odpustenia,
potom prídu pohromy, tornáda, zemetrasenia.
Žiadne radosti, žiadne starosti, žiadne ľudské bytosti.
Iba úsek v dejinách a miliardy kostí.

Tak využi vplyv, svoju moc, tak zastav pohromu, vyser sa na prachy, papiere.
Zem sa bude brániť, ja nechcem do hrobu
karty sú rozdané, veľmi veľa je v hre.

Aj tak hovno spravíš, ty to dobre vieš,
ty si papierový hrdina.
Vezmeš si život, keď budeš vidieť,
že apokalypsa začína.
Hrdina, hrdina, papierový hrdina!