|
Sado-mäso
Na bitúnkoch nemé tváre zomierajú,
v riekach krvy vrahovia sa utápajú.
Na porážku v rade živé bytosti sa tlačia,
neprosia, nenariekajú, iba ticho mlčia.
Strach zo smrti blčí im z očí,
život za životom sa končí.
Tuhnú svaly, tečie krv a prázdné sú žily,
tak sa pýtám čím si toto zaslúžili?
Vrahovia, všetci sme vrahovia,
vrahovia, sprostí vrahovia.
Všetci sa dnes ideálmi oháňajú,
na Gilette a na kožuchy nadávajú.
Realita u väčšiny je však trochu iná,
vonku silné reči, doma klobásy, slanina.
Tak začnime každý u seba,
klamať seba samých netreba.
Keď nikto nepriloží ruku k dielu,
nikdy nedostaneme sa k svojmu cieľu.
Vrahovia, všetci sme vrahovia,
vrahovia, sprostí vrahovia.
|